Oahu – Honolulu, svetoznáma Waikiki Beach 🏄♂️, Pearl Harbor, ananásová plantáž a Stairway to Heaven ⛰️
Po krátkom lete sme pristáli v Honolulu, hlavnom meste Havajských ostrovov na ostrove Oahu. Pristáli sme večer a bola už tma, takže Honolulu nás hneď privítalo vysokými rozsvietenými mrakodrapmi. Mrakodrap vedľa mrakodrapu. A až v tomto momentne som si asi naplno uvedomil, že som naozaj v USA.
Doteraz, ako sme cestovali po ostrovoch (Kauai, The Big Island a Maui) som mal prevažne pocit, že som v nejakej exotickej krajine plnej džungle, krásnych pláži či sopiek. Proste nejako som si nepripúšťal, že som v USA, pretože Havaj je jedna veľká exotika (a.k.a. exotická Amerika 😀). Ale až príchodom do Honolulu sme sa ocitli vo veľkomeste s mrakodrapmi (veď v ňom žije necelých 400 000 obyvateľov).
Apartmán s luxusným výhľadom 🤩
Z letiska sme sa šli hneď ubytovať na apartmán, ktorý sme mali booknutý cez airbnb. Keď sme vošli do izby, tak sme ostali šokovaní. Apartmán sa nachádzal na vysokom poschodí s neskutočným výhľadom na nočné Honolulu. Ten výhľad sme si všetci ihneď zamilovali 😍. Proste WOW! Ostali sme bez slov a len tak sme sa pozerali z okna niekoľko minút. Neskutočne sme si vychutnávali ten výhľad.
Bezdomovci na Waikiki?
Apartmán sme mali v centre Honolulu a na asi najznámejšiu pláž Waikiki Beach sme to mali pešo necelých 25 minút. Tak sme sa rozhodli, že si ešte v ten večer dáme prechádzku nočným mesto a pôjdeme pozrieť aj Waikiki.
Ako sme tak kráčali mestom, tak všade to žilo. Podniky a ulice boli zaplnené turistami, na uliciach vystupovali pouliční umelci, ulice boli vysvietené ako v Las Vegas a všade bolo cítiť marihuanu 😀. Keď sme prišli večer na Waikiki beach, tak nás prekvapil veľký počet bezdomovcov, ktorí tam boli aj počas dňa, ako sme nasledujúce dni zistili. Možno preto je hneď na Waikiki aj policajná stanica 😀. Tí bezdomovci boli ale priateľskí, nikoho neotravovali a len si žili svoj pokojný pouličný (možno vysnívaný) havajský život 😀.
Surfovanie na Waikiki 🏄♂️
Ráno nás opäť prebudil krásny výhľad z apartmánu. Vychutnávať si rannú kávičku a plánovať program na tento deň s takým výhľadom bolo fakt super 🙂. Zhodli sme sa teda, že si dáme oddych na Waikiki beach spojený so surfovaním a paddleboardovaním. Znelo to skvelo, veď prvý krát si vyskúšať surfovanie a hneď na Waikiki! 😎 Wow, nevedel som sa dočkať 🙂. Takže plán bol jasný, ale predtým, než sme sa vybrali na Waikiki sme si dali ešte raňajky v kaviarni hneď pod apartmánom. Bol to acai bowl a pol litrová káva (ako ináč, že? 😀).
Cestou na Waikiki sme sa kochali krásami mesta. Všade, kde sme sa pozreli boli mrakodrapy či krásne palmy. Počasie bolo opäť skvelé, slnko na naše hlavy pražilo už od rána a u mňa sa opäť začali prebúdzať obavy, že sa spálim na Indiána 😅. Na Havaji vo všeobecnosti je celoročne teplo a teplota sa pohybuje okolo 28-30°C.
Po krátkej a veľmi príjemnej prechádzke sme sa konečne ocitli na Waikiki Beach. Vstup na pláž bol celkom zaujímavý, pretože sme sa z betónovej džungle ocitli priamo na pláži. Tesne pred vstupom na Waikiki ma prekvapil obrovský výber surfov na požičanie (to som predtým ešte nikde nevidel).
V momente, keď sme vstúpili na krásnu pieskovú pláž nás už vítali turisti, ktorí dostali rovnaký nápad ako my 😀. Časom ich tam pribúdalo čím ďalej, tým viac. Dobre, že sme prišli ráno, pretože sme si v pohode mohli nájsť ešte nejaký voľný kúsok miesta, kde sme si zložili veci. Pri vstupe do oceánu ma prekvapili mierne vlny a aj to, že voda bola veľmi dlho plytká a musel som prejsť fakt veľký kus, aby som už necítil piesok pod nohami. Práve pre toto je Waikiki tak známa a ideálna pláž na surfovanie najmä pre začiatočníkov 🏄♂️.
Užívali sme si opäť celodenný oddych, ktorý nám padol naozaj vhod. Oceán bol príjemné teplý, vonku bolo horúco a my sme ležali a opaľovali sa na svetoznámej Waikiki Beach – to znie fakt dobre, že? 😎 🏝️.
Konečne prišiel čas na to, aby sme si vyskúšali surfovanie! Keďže sme si nechceli platiť lektora, tak sme sa rozhodli, že si surf vypožičiame z požičovne, ktorá bola priamo na pláži a vyskúšame si to sami. A poviem vám, bolo to extrémne náročné 😅. Podmienky na surfovanie boli priam ideálne a my sme tak chytali tie správne vlny a snažili sme sa vyliezť z vody a postaviť sa na surf. Priam nemožné! 😀. Nepodarilo sa mi to tuším ani raz. A tak som si aspoň na ten surf sadol alebo ľahol a „surfoval“ som sa týmto spôsobom 😂. Nevadí, bola to aj tak veľká paráda a super skúsenosť! Okrem surfu sme mali vypožičaný aj paddleboard, takže som prvý krát vyskúšal aj paddleboarding. Bolo to oveľa jednoduchšie ako surfovanie. Ale nevadí, môžem si aspoň povedať, že som prvý krát vyskúšal surf priamo na Waikiki! 😎 🏄♂️
Najdokonalejšie pokéčko! 😋
Surf a paddleboard sme mali vypožičané na dve hodinky a tak sme sa na nich s Kubom a Marekom postupne vystriedali, aby vždy jeden z nás bol na pláži čo bude strážiť veci 😊. Ono sa to nezdá, ale dalo nám to zabrať, najmä to surfovanie. 100 krát sa snažiť vyjsť z vody na surf a vždy padnúť do vody nie je až taká sranda, ako sa na začiatku zdala byť 😀. Takže boli sme riadne hladní a tak sme sa nevedeli dočkať kedy sa konečne najeme.
Cez Google sme našli jedno skvelé pokéčko približne 100 metrov od pláže. Volalo sa to Maguro spot. Poké misku sme si mohli buď sami vyskladať alebo si vybrať jednu z predpripravených misiek. Pokéčko sme si sami vyskladali a musím povedať, že to bolo najlepšie poké, ktoré som kedy jedol! Proste DO-KO-NA-LOSŤ! Havajčania robia neskutočné dobré poké z čerstvých rýb a právom je to jedno z ich národných jedál.
Magický západ slnka na Waikiki 😍
Po pokéčku sme sa vybrali naspäť na Waikiki Beach, kde sme si pozreli západ slnka. Len sme tam tak sedeli na piesku, užívali si prítomný okamih, ticho, kľud a pozerali sa na to, ako havajské slnko postupne mizne za oceánom. Bol to fakt neskutočný pocit, slovami ťažko opísateľný. Fakt nádhera!
Po tomto krásnom zážitku sme si z uterákov vytrepali piesok a vybrali sme sa pomaly naspäť na apartmán, aby sme si oddýchli a načerpali sily na ďalší deň, kedy nás čakal najkrajší a najznámejší hike na celom Havaji Stairway to Heaven.
Stairway to Heaven – najznámejší havajský hike ⛰️
Nové ráno, nové dobrodružstvá. Tak toto slovné spojenie sa stalo heslom každého rána 😊. Dnes sme mali v pláne zdolať jeden z najkrajších a najznámejších havajských hikov. Pred samotným hikom sme si išli vyzdvihnúť naše auto, ktoré sme mali booknuté na dva dni (opäť cez Turo). Pri predstavách, že sa chceme voziť po Honolulu v kabriolete padla jasná voľba. Žltý Mustang kabriolet! 😎.
Hike začínal z bodu Moanalua Valley Trail Start (Kulana’ahane). Treba mať ale na pamäti, že na vrchol vedú dve cesty (nelegálna cez Haʻikū Stairs a legálna, ktorou sme išli my). Nelegálna trasa cez schody (ktorých je takmer až 4000) vznikla v roku 1942 za pomoci amerického námorníctva pri stavbe rádiostanice, ktorá slúžila na komunikáciu s vojnovými loďami v Tichomorí. A keďže tieto schody sú veľmi nebezpečné, tak ich pre verejnosť oficiálne zatvorili. Ale keďže zakázané ovocie chutí najlepšie, tak mnohí tento zákaz ignorujú a po schodoch sa snažia vyjsť až úplne na vrchol. Na jej začiatku je aj policajná hliadka, ktorá ľudí buď otáča naspäť alebo rovno aj pokutuje. A keďže my sme sa nechceli dostať do zbytočných problémov, tak sme si zvolili síce náročnejšiu, ale za to legálnu cestu na vrchol 😉.
Ideme na to! ⛰️
Začiatok hiku bol celkom zvláštny, pretože sme po väčšine kráčali po asfaltom chodníku, ktorý sa miestami striedal s lesným porastom, ale stále sme nešľapali do výšky. Až sme prišli k jednému bodu, kde bola odbočka do hustého lesa, ktorý vzhľadom pripomínal džungľu. A od tohto bodu sme v podstate šľapali už len hore. Jeden krásny výhľad striedal druhý. Zeleň všade navôkol. No proste paráda! Ale keď sme sa pozreli pred seba, tak náš čakal ešte pekný kusisko!
Ako sme sa dostávali čoraz vyššie, tak sa nám postupne začalo meniť aj počasie. Za veľmi krátku dobu sa nám vystriedalo horúce slnečné počasie, silný vietor, hmla a dážď. S tým dažďom sme nejako nerátali a tak sme trošku zmokli, ale aspoň nás to príjemne osviežilo 😀. Miestami bol hike fakt nebezpečný a chodník veľmi úzky, takže stačil jemný nesprávny pohyb alebo pošmyknutie a tento blog by som nepísal 😅. K tomuto neprispieval ani silný vietor a určité nebezpečné časti sme museli prejsť „po čupiačky“, aby do nás v postoji ten silný vietor nenarážal.
Stúpali sme stále vyššie a nám sa začala pod nohami objavovať hlina a blato. V tom momente som si uvedomil, že vziať si na seba biele tričko nebol až tak dobrý nápad 😀. Miestami sme museli liezť, použiť lano alebo dokonca používať aj ruky, len aby sme sa dostali vyššie. Bolo tom čím ďalej tým viac adrenalínové 😎.
Cestou sme stretli aj pár turistov a každého sme sa spýtali, ako dlho nám bude ešte trvať cesta hore 😀. Každý vravel, že už len kúsok a sme tam. Ale my sme kvôli občasnej hmle nevideli ani do diaľky 2 metre a tak sme netušili, kde je koniec 😀. Stále sme sa ale nemohli vynadívať na tie dychberúce výhľady, keď sa vyčasilo 🤩.
A miestami do bolo opäť fakt nebezpečné 😀. Úzky bahnistý chodník, na ktorom sa šmýkalo, silný vietor a vedľa nás zprava a zľava obrovská priepasť 😅. Na to sme si už ale zvykli a šľapali sme ďalej, pretože koniec sa blížil.
A sme tam! Stairways to Heaven!
Bolo to neuveriteľné, ale my sme konečne dorazili! Pred nami sa objavil neskutočné krásny výhľad na mesto Kaneohe a jeho záliv. Konečne sme videli aj tú rádiostanicu, kde z opačnej strany sme videli aj spomínané zakázané schody (Haʻikū Stairs) na ktorých sme aj vyfotili 😀.
Ten výhľad hore bol fakt neskutočne krásny a my sme mali fakt šťastie aj na super počasie, keďže sa mohlo kľudne stať, že by sme tam mali hmlu a tak by sme nič nevideli. A to by bolo fakt smutné 😅. Tak sme sa hore pofotili, pokochali sa výhľadmi, dali si nejaký snack (bol to pravdepodobne PBJ 😅) a išli sme tou istou cestou naspäť.
Shopping v spotených tričkách 🤷♂️
Po približne 5 hodinách sme šťastne dorazili naspäť k autu. Bola to fakt veľká challenge, ale o to lepší pocit sme na konci mali 🙂. Trail mal dĺžku necelých 15 km. s dosiahnutou nadmorskou výškou 914 m. Rozhodli sme sa, že rovno po tomto hiku ešte pôjdeme na nákupy, ako také správne nákupné maniačky 😅. Len si predstavte ako unavene a dobito sme vyzerali, tričká, kraťasy a turistické topánky sme mali komplet celé zablatené, smrdeli sme, ale ani toto nás od nakupovania neodradilo 😂. Ja som bol, ako ináč, opäť spálený, keďže slnko v tej nadmorskej výške bolo dosť silné a ja sa zabúdam natierať 😀. Po nákupoch, totálne zmordovaní a vyšťavení sme konečne išli späť na apartmán oddýchnuť si a vyspať sa, keďže ďalší deň náš čakalo ďalšie dobrodružstvo 😎.
Stairway to Heaven bol jeden krásny, dobrodružný a fascinujúci hike, ktorý si totálne získal naše srdcia 💙.
Prehliadka Pearl Harbor ⛴️
Ďalší deň = ďalšie dobrodružstvá. Staré známe heslo platilo aj v tento deň a my sme mali v pláne navštíviť svetoznámy Pearl Harbor a potom ananásovú plantáž „Dole“.
Pearl Harbor bola Tichomorská najväčšia základňa loďstva v USA a nachádzala sa len približne 15 km. od Honolulu. V roku 1941 ju nečakane napadli japonské letecké jednotky a tak vznikol celosvetový konflikt. Dnes, presne na tom istom mieste stojí pamätník pripomínajúc tento škaredý vojnový konflikt, ktorý každoročne navštívi až 1,8 milióna ľudí, čo robí z Pearl Harbor najnavštevovanejšie miesto na Havaji.
Návštevníci tam môžu vidieť pamätník USS Arizona, múzeum ponorky USS Bowfin, letecké múzeum či vojnovú loď USS Missouri. A práve túto loď sme navštívili. Pretože ak by sme chceli vidieť úplne všetko, tak by to bolo minimálne na jeden celý deň, ale my sme toľko času nemali. Na prehliadku vojnovej lode USS Missouri sme si museli kúpiť lístky v cene $35. Ak by sme chceli ísť aj na zvyšné atrakcie, museli by sme kúpiť vstupenky taktiež.
Auto sme zaparkovali priamo v Pearl Harbor Visitor Center a ďalej sme už museli ísť pešo. V návštevníckom centre sme si teda kúpili vstupenky na loď USS Missouri a počkali sme na autobus, ktorý nás ku nej odviezol. Bolo to ale veľmi blízko a cesta trvala do 10 minút. Pešo sa po Pearl Harbor nedá veľmi pohybovať, pretože je to veľmi prísne strážené vojenské územie. Autobus išiel okolo múzea ponorky USS Bowfin či pamätníka USS Arizona, takže sme videli aj tieto historické pamätníky.
Autobus nás vyložil hneď pred USS Missouri a my sme tak mohli začať prehliadku. Najprv sme si prezreli loď z prístavu a následne sme nastúpili na palubu, kde začala prehliadka. Zišli sme sa tam menšia skupinka turistov a bol nám priradený aj osobný sprievodca, ktorý nám všetko do detailov vysvetlil.
V momente, keď sme vstúpili na loď, tak som mal veľmi zvláštny pocit. Extrémny kus histórie na mňa dýchal z každej strany, pretože táto loď (nie je to žiadna replika, ale originálny kus) hrala veľmi významnú rolu nie len počas 2. sv. vojny (vojny v Tichomorí o Iwodžimu a Okinawu, Kórejská vojna, vojna v Perzskom zálive). Loď bola vyradená v roku 1992 a v roku 1998 sa stala múzeom práve v Pearl Harbor. Bola to jedna z posledných lodí, ktorá bola postavená v USA a priamo na jej palube bola 2. septembra 1945 podpísaná kapitulácia Japonska, ktorá ukončila 2. sv. vojnu. A práve týmto miestom nám prehliadla začala.
Ďalej sme pokračovali v prehliadke a vstúpili sme už na palubu lode. Prvé, čo sme videli boli listy na rozlúčku, ktoré písali japonskí vojaci domov svojím ženám a deťom, pretože vedeli, že sa domov živí nevrátia.
Tour pokračovala ďalej a my sme postupne prechádzali celou loďou, kde sme videli rôzne kajuty vojakov či generálov, jedálne, kancelárie, pekáreň, miestnosti s počítačmi či dokonca aj zubnú ambulanciu.
Loď mala niekoľko poschodí a my sme ju celú prešli za približne 3 hodiny. Bolo to síce náročné, ale stálo to za to! Bol to fakt silný moment stáť a prechádzať sa po tejto lodi, ktorá predstavuje obrovský kus svetovej histórie pre ľudstvo.
Ananásová plantáž „Dole“ 🍍
Priamo z Pearl Harbor sme pokračovali ďalej a našou ďalšou zastávkou bola veľmi známa ananásová plantáž „Dole“. Značku Dole určite z vás každý pozná, pretože ak ste si kupovali napr. banány v obchode, tak mali na sebe nálepku „Dole“ 😀. A práve tu sa pestujú ananásy.
Okrem pestovania ananásov sa tu dá navštíviť aj ananásové bludisko, prejsť sa vláčikom cez plantáže alebo prejsť sa po plantáži so sprievodcom. Všetky tieto aktivity boli spoplatnené. My sme sa len prešli okolo menšej plantáže ananásov, ktorá bola zadarmo.
A čo by to bola za návšteva ananásovej plantáže bez ochutnávky ananásovej zmrzliny vyrábanej priamo na plantáži, že? Tomu sme nemohli odolať a kúpili sme ti teda zmrzku. A musím vám povedať, že to bolo najlepšia ananásová zmrzka s kúskami fakt reálneho ananásu, ktorú som kedy jedol! Už len kvôli nej by som sa tam vrátil opäť 😂.
Tour po ostrove 🚙
Z plantáže sme sa ešte vybrali na tour po severnej a východnej časti ostrova a neskoro večer sme prišli na apartmán na našu predposlednú noc na Havaji, pretože nasledujúci deň bol náš celý posledný deň na ostrove.
Waikiki Beach 🏖️ a Honolulu 🏙️
Ďalšie ráno sa zobúdzame znova s luxusným výhľadom na Honolulu z nášho apartmánu a na programe máme len oddych na Waikiki Beach a nejaké posledné nákupy oblečenia (ktoré je vo všeobecnosti v USA tak lacné) a suvenírov.
Na Havaji som si musel predsa kúpiť aj typickú havajskú košeľu, bez ktorej by som nemohol odísť domov 😀. Tú som si kúpil ešte na ostrove Maui. Tradičný havajský veniec z kvetov tiež nemohol chýbať. Celkom mi to sekne, čo poviete? 😎
Posledný deň na Havaji sme si teda užili celý na Waikiki beach, kde sme sa len opaľovali, kúpali v oceáne a naplno si vychutnávali posledné chvíle na Havaji. Bol to skvelý, ale zároveň dosť smutný pocit, pretože sme vedeli, že ďalší deň už odlietame preč.
Na večeru sme si išli na odporúčanie do reštaurácie Kono´s. Dali sme si naložené burrito v ktorom bola praženica, slanina, trhané hovädzie mäso a pečené zemiaky. Extrémna nálož jedla v jednom burrite, ktorá by vyrovnala raňajkám s obedom 😀. A tak spokojne najedení sme vyrazili pomaly naspäť na apartmán, aby sme mohli vrátiť auto a pobaliť sa na zajtrajší odleť do Los Angeles (kde sme mali približne 12 hodinový prestup).
Bye Bye Hawaii 👋😭
Musím priznať, že balenie sa bolo celkom náročné, pretože ako to už býva zvykom, z dovolenky sa odchádza s viac vecami, ako sa prichádza 😀. Ale nejako som to všetko pobalil a my sme mohli ísť na MHD, ktorá nás dopravila na letisko Daniel K. Inouye v Honolulu.
A máme tu záver nášho neskutočného dobrodružstva na Havajských ostrovoch. Za 15 dní, ktoré sme strávili cestovaním po 4 ostrovoch (Kauai, The Big Island, Maui a Oahu) sme toho zažili tak veľa, akoby sme tam boli minimálne mesiac. Každý jeden deň bol plne nabitý, aby sme toho videli a zažili čo najviac. Znie to až neuveriteľne, ale nám úplne všetko presne vyšlo tak, ako sme si naplánovali. Asi to tak malo byť 😊.
Havaj, bol si úžasný, neskutočný, očarujúci, dychberúci, slovami neopísateľný…a tak by som mohol donekonečna pokračovať 🙏. 15 dní, 4 ostrovy, 5 letov medzi ostrovmi (11 letov celkovo z Európy), tisíce precestovaných kilometrov a nekonečno zážitkov 💙. Každému prajem, aby tento kúsok raja aspoň raz v živote navštívil a aby nasal tu atmosféru, ktorá tam je a navždy bude. Tá pohoda, milí a nápomocní ľudia, tropické počasie, sopky, oceán, vlny, slnko a prenádherná príroda je to, čo presne definuje tento raj na Zemi ☀️ 🌊 🏝️🌋⛰️🌸. Ďakujem Kubo a Marek, že sme toto všetko mohli zažiť.
MAHALO, UNTIL WE MEET EACH OTHER AGAIN! 🤙🤙🤙
(Komplet všetky fotky z Oahu si vieš pozrieť na mojom Instagrame v uložených stories)
No responses yet